Chcem sa s vami podeliť o jeden môj vtipný príbeh, ktorý vo mne rezonuje ako krásny príklad osobného rastu a prekonávania strachov.
Mnohí viete, že bývam v lese v malej chalúpke, čo milujem. Ako dievča z paneláku musím občas čeliť nepoznaným situáciám 
. Nikdy by mi nenapadlo, že zo stromov neustále padajú rôzne veci, nielen jesenné lístie. 
A že mi do chalupy môže vbehnúť malá myška? To by som si nikdy nepomyslela. 
Prvýkrát, keď sa to stalo pred piatimi rokmi, bola som ako postavička z komédie – vyskočila som na stôl a kričala na kamaráta, nech ju chytí. Aj ma vtedy zachránil. Bol to záchranár, ktorý ma v tom čase zachraňoval nielen pred myšou.
Pred pár dňami ma uprostred noci prebudil lomoz na chodbe. Tušila som, že naša mačička Nikolka niečo loví. 
Zvyčajne nosí vážky alebo žabky, s ktorými sa potom hrá. Tentokrát to bola myš. Srdce mi začalo rýchlejšie biť, keď som videla, ako za ňou vbehla na toaletu. Rýchlo som zatvorila dvere, nech si to tam vyrieši. Nikolka však mala inú predstavu a mraučala, že chce ísť von. Nechala som teda myšku zavretú na WC a išla som spať, dúfajúc, že ráno múdrejšie večera. 
Ráno, s metlou v ruke, som sa odhodlane vrátila na WC. 
Postavila som sa na misu a opatrne som zhadzovala toaletný papier, kde sa mohla myška skrývať. Bola tam, malá a splašená. Keď zistila, že niet úniku, skočila do výšky, čo ma opäť vydesilo. Metlou som sa zahnala tak nešikovne, že som zhodila nádobu na WC kefu a myška do nej vbehla. Rýchlo som ju tam zavrela a spokojne, s pocitom víťazstva nad pre mňa náročnou situáciou, som ju vyniesla von na dvor. 
Táto malá myška mi ukázala, ako som sa za tých päť rokov posunula. Pred piatimi rokmi by som čakala, že ma niekto iný zachráni. Teraz som zvládla situáciu sama. Uvedomila som si, že často ani nezbadáme, ako krásne rastieme, kým nepríde nejaká výzva, ktorá nám to ukáže. 
Milé moje, milí moji, vítajte krízy s dôverou. Kríza prináša rast a každá náročná lekcia nás robí silnejšími a múdrejšími.
S láskou k Human designu,
Daniela 
