Nedávno som strávila celý deň s bratom pri našich včielkach . Pôvodne sme si mysleli, že za dve hoďky bude všetko hotové, no včielky nám dali riadne zabrať. Keď sme po celodennom dobrodružstve, s únavou a mnohými včelími bodnutiami sedeli v aute, brat sa usmial a povedal, že sme spolu strávili parádny deň a že je síce unavený, ale tá únava je taká iná, taká príjemná.
Tak to by som nebola ja, Human design milovníčka, aby som hneď nezareagovala , že to je spokojnosť z toho, že robil to, čo chcel. A takto by sme sa ako Generátori mali cítiť každý večer, unavení, ale spokojní, lebo sme robili to, čo sme chceli, čo nás baví…
No on namietal, že to tak nejde, že keby robil len vtedy, keď má chuť, dobehlo by ho to.
Vtedy mi došlo, aký silný vzorec to v sebe má:
„Musím robiť, aj keď sa mi nechce, lebo ma to dobehne.“
Uvedomila som si, že tento program sa na mňa nenalepil, hoci sme boli vychovávaní rovnako. Tak som si pomyslela, ako som ja v pohode, napríklad s tým, že mám už dlho polorozpadnuté zábradlie, šopu, plot a kľudne si počkám na reakciu . Kľudne si počkám, kedy sa mi bude do toho chcieť pustiť. Uuups! Aký to zase môj silný program:
„Ja sama!“
Už ako malá som všetko robila sama, lebo sa mi za to dostávali slová uznania, môj jazyk lásky. Otázka je, prečo by som, ja sama, mala opravovať zábradlie, plot, či šopu??? No nemala!!!
Tak som sa zamyslela nad tými našimi naučenými programami, v Human designe sa to volá NEPRAVÉ JA, aké sú otravné a ako nás vzďaľujú od našej spokojnosti, radosti, pohody, úspechu…
A hneď som aj našla majstra drevára, ktorý príde urobiť úplne všetko, čo potrebujem. Práve pred chvíľou odišiel. Urobí to krásne, profesionálne, kvalitne a ja si môžem užívať získaný voľný čas robením toho, čo ma ozaj baví a napĺňa.
Je úžasné, ako nám uvedomenie vlastných myšlienkových vzorcov môže otvoriť dvere k zmene .
Aké sú tie vaše programy?