Mesiac: august 2024

Prostredie ľudí, ktorí potrebujú osobný priestor a izoláciu a pocit bezpečia na to, aby mohli najlepšie fungovať. Toto prostredie je ideálne pre tých, ktorí cítia potrebu oddeľovať sa od vonkajšieho sveta a preferujú tiché, uzavreté priestory, kde môžu byť sami so sebou alebo vo veľmi obmedzenom kruhu ľudí.

Charakteristiky prostredia „Jaskyňa“:

Izolácia: Jedinci v prostredí „Jaskyňa“ majú tendenciu cítiť sa najlepšie, keď sú fyzicky alebo emocionálne oddelení od väčších skupín ľudí alebo rušných aktivít. Izolácia im umožňuje regeneráciu a hlboké sústredenie na svoje vnútorné procesy.

Ticho: Tiché prostredie je kľúčové pre tých, ktorí uprednostňujú

jaskyňové prostredie. Ticho im poskytuje priestor na hlboké myslenie, meditáciu alebo zaoberanie sa osobnými projektami bez vonkajšieho rušenia.

Bezpečnosť: Bezpečné prostredie jaskyne je dôležité pre osobný pocit ochrany. Potreba pocitu bezpečia, aby mohli plne rozvíjať svoje myšlienky a emócie.

Osobný priestor: Potreba osobného priestoru je veľmi výrazná. Tento typ ľudí často potrebuje veľa priestoru na osobné súkromie, kde môžu pracovať alebo oddychovať bez zasahovania do ich osobného priestoru.

Aké je to vaše prostredie sa viete dozvedieť z písomného rozboru, je však potrebné poznať presný čas narodenia, keďže premenná prostredie je veľmi citlivá na zmenu času aj o pár minút.:

Nedávno som strávila celý deň s bratom pri našich včielkach . Pôvodne sme si mysleli, že za dve hoďky bude všetko hotové, no včielky nám dali riadne zabrať. Keď sme po celodennom dobrodružstve, s únavou a mnohými včelími bodnutiami sedeli v aute, brat sa usmial a povedal, že sme spolu strávili parádny deň a že je síce unavený, ale tá únava je taká iná, taká príjemná.

Tak to by som nebola ja, Human design milovníčka, aby som hneď nezareagovala , že to je spokojnosť z toho, že robil to, čo chcel. A takto by sme sa ako Generátori mali cítiť každý večer, unavení, ale spokojní, lebo sme robili to, čo sme chceli, čo nás baví…

No on namietal, že to tak nejde, že keby robil len vtedy, keď má chuť, dobehlo by ho to.

Vtedy mi došlo, aký silný vzorec to v sebe má:

„Musím robiť, aj keď sa mi nechce, lebo ma to dobehne.“

Uvedomila som si, že tento program sa na mňa nenalepil, hoci sme boli vychovávaní rovnako. Tak som si pomyslela, ako som ja v pohode, napríklad s tým, že mám už dlho polorozpadnuté zábradlie, šopu, plot a kľudne si počkám na reakciu . Kľudne si počkám, kedy sa mi bude do toho chcieť pustiť. Uuups! Aký to zase môj silný program:

„Ja sama!“

Už ako malá som všetko robila sama, lebo sa mi za to dostávali slová uznania, môj jazyk lásky. Otázka je, prečo by som, ja sama, mala opravovať zábradlie, plot, či šopu??? No nemala!!!

Tak som sa zamyslela nad tými našimi naučenými programami, v Human designe sa to volá NEPRAVÉ JA, aké sú otravné a ako nás vzďaľujú od našej spokojnosti, radosti, pohody, úspechu…

A hneď som aj našla majstra drevára, ktorý príde urobiť úplne všetko, čo potrebujem. Práve pred chvíľou odišiel. Urobí to krásne, profesionálne, kvalitne a ja si môžem užívať získaný voľný čas robením toho, čo ma ozaj baví a napĺňa.

Je úžasné, ako nám uvedomenie vlastných myšlienkových vzorcov môže otvoriť dvere k zmene .

Aké sú tie vaše programy?

Dnes som sa od rána cítila hrozne. Nevedela som sa vykopať z postele, nechcelo sa mi vôbec nič. Môj pôvodný plán bol, nahrám jednu zvukovú nahrávku výkladu a potom budem niečo robiť okolo chalúpky.

A ja nič, stále som sa len motala, sedela som síce pri počítači, všeličo aj robila, ale nahrať výklad, nie a nie. Nechcelo sa mi vôbec rozprávať. Mala som pocit, že tlačím ten záväzok, že dnes má byť nahrávka hotová, ako hovnivál tú svoju guličku do kopca.

Tak som si povedala, že som predsa Human design analytik, tak to nebudem siliť. Idem skúmať moju sakrálnu reakciu  . Úplne sa tomu pocitu, že sa mi teraz nechce pracovať, vedome odovzdám.Skúsim sa ísť prejsť, možno ma to dobije.

Hora je moje prostredie podľa Human designu. Tak som teda išla, vliekla som sa z nohy na nohu a po chvíľke som to vzdala. Uznala som, že prechádzka nie je to, čo ma dnes naštartuje .

Ako som vychádzala z nášho údolíčka, z auta vystupovala susedka, moja spriaznená duša. Začali sme sa rozprávať, sadli na lavičku a trkotali možno pol hodinku, možno aj viac, čas rýchlo letí, keď sa ženy rozprávajú . Dobre mi to padlo. Zrazu sa mi rozprávať chcelo.

Spokojnučká som došla domov, sadla za počítať a bez problémov a s ľahkosťou nahrala výklad.

Tak som sa sama pobavila na dnešnom mojom experimente a zase raz presvedčila, že ozaj to najlepšie, čo môžeme urobiť, je pustiť kontrolu a nasledovať svoju stratégiu a autoritu.

S láskou k Human designu ,

Daniela